Letná turistická sezóna sa nezadržateľne blíži a mnohí Slováci už teraz plánujú, kam sa cez leto vydajú. Aj tohto roku sme sa preto pozreli na hodnotu „slovenskej“ 100 eurovky v dovolenkovom zahraničí.
Nestabilná situácia v arabskom svete a narastajúca hrozba teroristických útokov v posledných rokoch vystrašila aj Slovákov. Tí na rozdiel od minulosti častejšie vyhľadávajú dovolenku na Slovensku alebo v blízkych európskych krajinách. Krajiny ako Chorvátsko, Bulharsko, či susedné Česko vo všeobecnosti považujú za bezpečnejšie.
Rastúca kúpyschopnosť Slovákov zvyšuje ich záujem i o drahšie európske destinácie ako Rakúsko, Švajčiarsko, či Taliansko. Priemerná hodnota „slovenskej“ 100 eurovky v 10 najobľúbenejších dovolenkových destináciách Slovákov dosahuje „len“ 91 EUR. Je to aj dôsledkom dovolenkového mixu Slovákov, ktorí už menej navštevujú lacné severoafrické krajiny ako Tunis a Egypt. Naopak častejšie miera do drahších európskych dovolenkových letovísk.
Dobrou správou ostáva, že kúpyschopná sila Slovákov v zahraniční posledných 10 rokov rastie. Odhliadnuc od zmeny preferencií slovenských dovolenkárov, hodnota „slovenskej“ 100 eurovky za posledných 10 rokov sa v rovnakých 10 dovolenkových destináciách1 zvýšila takmer o desatinu (9%).
Za posledných 15 rokov dokonca skoro o polovicu (46%). V porovnaní s minulým rokom sa však hodnota slovenskej 100 eurovky nepatrne znížila z 91,5 EUR na 91,0 EUR. Dôvodom je pomalší rastu cien na Slovensku, ktorý aktuálne patrí medzi najpomalšie v Európe, a slabšieho eura voči väčšine okolitých mien.
V západnej Európe draho, mimo Európskej únie naopak
Aj dovolenka v blízkej Európe môže dovolenkujúcim priniesť veľké rozdiely v nákladoch. Ceny v krajinách Európy sa na relatívne malom území značne líšia. Bohaté krajiny západnej Európy sú drahšie ako Slovensko, naopak v krajinách strednej a východnej Európy má „slovenská“ 100 eurovka často porovnateľnú alebo dokonca vyššiu hodnotu ako doma.
Pre Slovákov môžu byť lacné najmä európske krajiny mimo Európskej únie. Napríklad pri výlete do Čiernej Hory, kde si užijete teplé Jadranské more ale aj prekrásne hory, vzrastie hodnota „slovenskej“ 100 eurovky až o polovicu. Za 100 slovenských tu nakúpite tovary a služby, ktoré by mali na Slovensku hodnotu až 150 EUR. Výhodou Čiernej Hory pritom je, že sa tu ako oficiálne platidlo používa euro, i keď štát nepatrí do EÚ.
Podobnú cenovú úroveň aj vo viacerých ďalších krajinách Balkánu – Bosne a Hercegovine (152), Srbsku (160), Albánsku (164), či Macedónsku (167), ale napríklad aj v čoraz populárnejšom kaukazskom Gruzínsku (153).
Menej dobrodružné „dovolenkujúce“ povahy však predsa len asi uprednostnia známe a bezpečné zahraničie v krajinách EÚ. Najlacnejšie je tu stále Bulharsko, kde má „slovenská“ 100 eurovka až o takmer polovicu vyššiu hodnotu (147 EUR).
Graf: Hodnota „slovenskej“ 100-eurovky v najobľúbenejších dovolenkových destináciách Slovákov
Zdroj: prepočty UniCredit Bank na základe údajov Eurostat a ECB
Poznámka: prepočet na základe priemerného kurzu eura voči ostatným menám za obdobie 2.-17.5.2017
Dovolenkári ale majú v zahraničí často inú štruktúru výdavkov, ako domáci. Bežne neplatia za elektriku či plyn, nekupujú auto alebo nevybavujú domácnosť. Navyše, ceny v turisticky atraktívnych oblastiach, kde sa pohybujú aj slovenskí turisti, sa môžu líšiť od cien v ostatnej časti krajiny.
Len pohľad na priemernú cenovú úroveň v jednotlivých krajinách môže preto v niektorých prípadoch realitu aj významnejšie skresľovať. Ceny v známych bulharských letoviskách ako Varna, či Burgas sú oproti Slovensku nižšie „len“ o 20-25 %, ešte menší rozdiel (do 10 %) nájdeme pri cenách v miestnych reštauráciách.
Chorvátsko stále najobľúbenejšie, v letoviskách zaplatíte výrazne viac než doma
Slovákmi stále najvyhľadávanejšou letnou dovolenkovou destináciu ostáva rokmi overené „slovenské more“ v Chorvátsku. Podľa oficiálnych štatistík je v priemere cenová úroveň v tejto jadranskej krajine len o niečo málo vyššia ako na Slovensku (slovenská 100 eurovka tu má v priemere hodnotu 97 EUR).
Známe prímorské letoviská sú však často drahšie. V metropole Slavónska, Osijek, na východe Chorvátska by si Slovák nakúpil tovary a služby až za 104 eur, s veľkou pravdepodobnosťou však dovolenku v tomto regióne tráviť nebude.
Naopak, dovolenkové centrá Chorvátska sú najmä počas letnej dovolenkovej sezóny aj výrazne drahšie ako Slovensko. Najdrahším chorvátskym letoviskom je jednoznačne Dubrovník. O takmer polovicu sú tu drahšie najmä ceny v miestnych reštauráciách.
Dovolenku v tomto letovisku na juhu Chorvátska však Slovákom pravdepodobne najvyššia aj náklady na cestu. Drahé (takmer o polovicu v porovnaní so Slovenskom) reštaurácie však nájdeme aj v Slovákmi obľúbenom Šibeniku. O niečo lacnejšími letoviskami sú Split v južnej Dalmácií, či Rijeka na severe Chorvátska. Z chorvátskych miest však najlacnejšie Slovákov vyjde dovolenka v Zadare.
Zo susedov najčastejšie do Čiech
Čoraz viac Slovákov vyhľadáva dovolenku aj doma, či v blízkych okolitých krajinách, najmä v Česku a Rakúsku. Zo susediacich krajín Slovenska je najlacnejšia jednoznačne Ukrajina, ktorá patrí medzi najlacnejšie krajiny sveta. Slovenská 100 eurovka tu má hodnotu až 211 EUR.
A hoci v jej východnej časti stále bujnie vojenský konflikt, turisti obľubujúci hory s dobrodružnejšou povahou si určite bez obáv môžu vychutnať pobyt v divokej prírode ukrajinskej časti Karpát na západe krajiny.
Jednoznačne najdrahšou susednou krajinou Slovenska je Rakúsko, kde má slovenská 100 eurovka hodnotu len 56 EUR. Slováci si priplatia najmä, ak si svoju dovolenku naplánujú v Salzburgu. Naopak Viedeň patrí skôr k lacnejším rakúskym destináciám (65 EUR). Najnavštevovanejšou susednou krajinou však stále ostáva Česká republika. Spoločná minulosť a jazyková blízkosť tu stále láka za dovolenkou mnoho Slovákov.
Ukončenie režimu intervencií voči českej korune a jej následne mierne posilnenie síce dovolenku toto leto v Česku mierne predraží (o cca 2-3%). Ceny v Čechách však stále ostávajú nepatrne nižšie ako na Slovensku (v priemere tu má slovenská 100 eurovka hodnotu 101,5 EUR).
Aj v tu ale platí, že ceny v jednotlivých regiónoch sa môžu líšiť. Najdrahšie je hlavné mesto Praha, kde má slovenská 100 eurovka hodnotu „len“ 97 EUR. Tá je však stále lacnejšia ako hlavné mesto Slovenska – Bratislava (o približne 5%).
Drahšie ako Slovensko v priemere sú aj Karlove Vary, cenová úroveň podobná ako na Slovensku je v Jizerských horách (Liberec) a medzi drahšie české lokality, hoci už lacnejšie ako Slovensko, sa radí aj Brno. O niečo lacnejšiu dovolenku si Slováci môžu naplánovať v južných Čechách (Krušné Hory – České Budějovice), či na blízkej strednej a severnej Morave.
Lacná je juhovýchodná Ázia i Latinská Amerika, náklady na dopravu ale cenu dovolenky vyvážia
Slováci sa však na svojich cestách dávno neobmedzujú len na Európu. Stále častejšie vyrážajú aj do exotických destinácií. Relatívne lacná je pre Slovákov najmä juhovýchodná Ázia, Afrika a niektoré krajiny Latinskej Ameriky. Ceny dovoleniek tu však predražujú predovšetkým vysoké náklady na dopravu.
V juhovýchodnej Ázii Slováci ušetria takmer všade s výnimkou Singapuru. Vo Vietname i Thajsku má slovenských 100 EUR hodnotu približne 170 EUR, v Kambodži a Malajzii 180 EUR, v Indonézii a na Srí Lanke takmer 190 EUR. Najlacnejšie je ale pre nás v Indii (211 EUR) a v Mjanmarsku (bývala Barma – 284 EUR).
Pre našinca ostáva relatívne výhodná aj časť Latinskej Ameriky. V krajinách ako Kuba, Nikaragua, Mexiko si za sto eur môžeme nakúpiť výrazne viac, často i dvojnásobok toho, čo doma. Avšak v tomto regióne nájdeme aj krajiny s porovnateľnou, či dokonca mierne vyššou cenovou hladinou než na Slovensku. Reč je napríklad o Brazílii, Argentíne (ktorá výrazne zdražela najmä za posledný rok), či Kostarike.
Graf: Hodnota „slovenskej“ 100-eurovky vo svete – vybrané krajiny
Zdroj: prepočty UniCredit Bank na základe údajov Eurostat, ECB, MMF, Reuters
Poznámka: prepočet na základe priemerného kurzu eura voči ostatným menám za obdobie 2.-17.5.2017
Relatívne bohatí by si mohli Slováci pripadať aj v afrických krajinách. Najmä v minulosti Slovákmi obľúbený sever Afriky v posledných rokoch výrazne zlacnel, hrozby teroristických útokov však mnoho Slovákov od dovolenky v týchto destináciách odrádzajú.
Výrazne lacnejší je pre nás Egypt (305 EUR) či Tunisko (204 EUR), ušetríme však i v Maroku (163 EUR), Južnej Afrike (130 EUR) či na safari v Keni (127). Najmä do krajín severnej Afriky však Slováci cestujú v rámci organizovaných zájazdov s all-inclusive balíčkom a tak nízku cenovú úroveň v krajine takmer nepocítia alebo len nepriamo.
V severnej Európe siahneme hlboko do peňaženky
Naopak vo vyspelých krajinách zvyčajne platí, že Slováci musia siahnuť hlbšie do peňaženky. Sporiť na dovolenku by tak mali najmä tí, ktorí sa rozhodnú vycestovať do USA (59 EUR), na Nový Zéland (58 EUR), do Austrálie (56 EUR), Izraela (53 EUR), či na stále populárnejší Island a do Nórska (po 42 EUR).
Doslova ako chudobný príbuzný sa však Slovák bude pravdepodobne cítiť najmä pri kochaní sa krásami švajčiarskych álp. Vo Švajčiarsku má totiž „slovenská“ 100 eurovka len takmer tretinovú hodnotu (37 EUR).
Drahšie, než pobyt doma Slovákov pravdepodobne vyjde aj pobyt v niektorých exotických destináciách. Napríklad v Spojených Arabských Emirátoch je cenová hladina síce porovnateľná so Slovenskom (lacnejšie o cca 5+%), v dovolenkovom Dubaji, či Abu Dhabi je však potrebné počítať s výraznejšie vyššími cenami (cca o 30 až 35% vyššími ako na Slovensku). Priplatíme si i na Maldivách, či Barbadose v Karibiku, ako aj v Mikronézii.
Hodnota eura voči svetovým menám v minulom roku klesala a zdražela nám dovolenky
Na relatívny pohyb cien z pohľadu slovenského dovolenkára v zahraniční vplýva najmä pohyb kurzu eura voči menám dovolenkových krajín. V porovnaní s letom minulého roka euro mierne oslabilo voči viacerým z nich, a preto aj hodnota slovenskej 100 eurovky v zahraničí skôr klesala.
Najvýraznejší pokles hodnoty si pripísala v Argentíne, Rusku, Bielorusku, či na Islande (o približne 15-18%). Z blízkych európskych krajín stratila najviac na hodnote u našich severných susedov v Poľsku (o cca 4%), ktorí však aj napriek tomu ostávajú jednou z najlacnejších európskych krajín.
Nižšiu hodnotu má však slovenská 100 eurovka aj Česku (o cca 3%), Veľkej Británii, či Maďarsku (cca 2%). Rýchlejší rast cien (resp. pomalší rast cien na Slovensku) sa prejavil na poklese hodnoty slovenskej 100 eurovky v niektorých krajinách, ktoré rovnako ako Slovensko používajú ako domácu menu euro – najmä v pobaltských krajinách, ktoré v súčasnosti zaznamenávajú najrýchlejší rast cien v EÚ nad úrovňou 3%.
Nájdeme však aj krajiny, kde sa hodnota slovenskej 100 eurovky v porovnaní s minulým letom zvýšila – z európskych krajín v Rumunsku (o 2%), z krajín mimo EÚ v Turecku, ale aj v Tunisku a najmä v Egypte. Vo všetkých zmienených prípadoch zohralo hlavnú rolu najmä oslabenie miestnych mien voči euru.
Akú skutočnú hodnotu bude mať slovenská 100 eurovka v neeurovom zahraničí počas leta však bude závisieť aj od ďalšieho vývoja jeho kurzu voči ostatným svetovým menám. Euro v posledných dňoch silnelo najmä voči americkému doláru, čo zvyšuje jeho hodnotu v dolárovom zahraničí. Naopak, zrušenie intervencií tlačí českú korunu na silnejšie úrovne, čo pobyt v tejto susednej krajine mierne predražuje.
Pre citácie: Zuzana Ďuďáková, hovorkyňa UniCredit Bank
Dovolenkové desatoro, alebo ako na financie na cestách za hranice
Pred odjazdom
- Platobnú kartu si určite vezmite so sebou, je to praktický pomocník takmer vo všetkých kútoch sveta. Len si pred odjazdom skontrolujte platnosť karty. Je pohodlné mať kartu, ktorá vám umožní výbery kedykoľvek a kdekoľvek na svete zadarmo bez obmedzenia. Takúto možnosť poskytuje napríklad U konto od UniCredit Bank. S bezkontaktnou kartou navyše sumy do 20 EUR platíte rýchlo a pohodlne a nepotrebujete peňaženku plnú mincí. Nad 20 EUR, jednoducho transakciu potvrdíte PIN kódom.
- Na cesty je lepšie si vziať dve platobné karty, minimálne pre prípad, ak by sa jedna z nich poškodila. Je vhodné mať dva druhy platobných kariet – debetnú a kreditnú. Debetnou míňate peniaze priamo zo svojho účtu, pri platbe kreditkou používate peniaze požičané od banky v rámci vášho úverového rámca. Kreditná karta je využívaná najčastejšie pri rezervácii ubytovania, v auto požičovniach alebo na platby cez internet. Nevyberajte s ňou však z bankomatu. Na to je naopak debetná platobná karta. Dobre je karty držať oddelene. Keď stratíte peňaženku, stále vám ostane ešte jedna.
- Čísla telefónnych liniek pre blokáciu platobnej karty si uložte do mobilného telefónu. V prípade krádeže alebo straty platobnej karty okamžite banku kontaktujte a požiadajte o blokáciu vašej karty. Klientsku linku UniCredit Bank môžete zo zahraničia kontaktovať na telefónnom čísle: +421 44 547 6870, zo Slovenska volajte bezplatne *1111 (dostupné zo všetkých mobilných sietí) alebo Unitel 0800 14 00 14.
- Nezabudnite ani na nastavenie bezpečnostného denného limitu karty. A pokiaľ navyše radi nakupujete, predídete aj impulzívnym a zbytočne drahým nákupom, ktoré by ste mohli neskôr ľutovať. Limit si môžete nastaviť osobitne pre hotovostné transakcie (napríklad platby kartou v obchode a výbery z bankomatu) a transakcie na internete.
- Na drobné výdavky na cestu odporúčame si vziať so sebou hotovostnú rezervu. Už koncom jarných mesiacov pociťujeme zvýšený záujem o typické dovolenkové meny. Aj z bezpečnostných dôvodov je zbytočné mať pri sebe hotovosť na celý pobyt, v obchodoch dnes bežne zaplatíte kartou. Pred návratom skúste zvyšné drobné mince minúť, bankovky dovolenkových mien vám slovenské banky po dovolenke bežne vymenia späť za eurá.
- Pri výmene eur za cudziu menu na pokladni v banke sledujte kurz „valuty predaj“. Naopak pri výmene cudzej meny za eurá po vašom návrate je pre vás dôležitý kurz „valuty nákup“. Vo všeobecnosti je platba kartou či výber z bankomatu spravidla prepočítaný výhodnejším kurzom.
Počas cesty
- Pri platbách v reštauráciách, na recepcii v hoteli alebo pri inej manipulácii s kartou obchodníkom nenechávajte platobnú kartu bez dozoru. Počas platby v obchode ideálne kartu do platobného terminálu vkladajte sami. Aj keď je to u nás už štandardom, v zahraniční to tak vždy byť nemusí.
- Nikdy nikomu neoznamujte svoj PIN kód! Nie je to nutné pre žiadny typ platobných transakcií. PIN kód do platobného terminálu alebo pri výbere z bankomatu vždy zadávajte sami. PIN kód si tiež nepíšte ani na kartu samotnú ani na lístok papiera uložený v peňaženke spoločne s kartou. Aby ste si ho lepšie zapamätali, umožňujú niektoré banky jeho zmenu za vami zvolené štvorčíslie v bankomate, čo môžete urobiť ešte pred odjazdom. Vyhnite sa však jednoduchým kombináciám, ako 1111 alebo 1234.
- Pri výberoch z bankomatov buďte ostražití a kontrolujte aj samotný bankomat, či má obvyklú podobu. Výbery z bankomatov sú obvykle veľmi bezpečné, aj napriek tomu je však vhodnejšie používať bankomaty vo vnútri alebo v tesnej blízkosti bankových pobočiek. Pri akomkoľvek podozrení si radšej vyberte iný bankomat.
- Ak by nastala situácia, kedy vám bankomat platobnú kartu alebo hotovosť nevydá bez akéhokoľvek uvedeného vysvetlenia, neodchádzajte a kontaktujte banku alebo políciu.
Príloha, tabuľka: V jednotlivých krajinách nájdeme veľké cenové rozdiely
